Starostlivosť o chorých si vyžaduje profesionalitu a jemnocit, nezištné,bezprostredné a jednoduché gestá, prostredníctvom ktorých dávame druhému pocítiť,že je nám blízky. Každý človek,od svojho narodenia až po prirodzenú smrť je odkázaný na druhých, na lásku a pomoc v každej etape života. Priznanie si tejto skutočnosti nám pomaha ostať pokornými a solidarnými s tými,ktorí sú odkázaní na našu starostlivosť v nemocniciach.

Darovať “seba samých”v skutkoch lásky, a prostredníctvom malej pozornosti sa podarilo aj v spomínaný deň na hodinách praxe chirurgického a interného oddelenia žiakom 3.rocnika,a vo voľnom čase, popoludní aj chorým doma,v mieste bydliska žiakov 1.A,3.A a 3.B triedy.

Praktizovanie solidarity a čnosti nech ja takým začínajúcim kvasom ich budúceho povolania,a nech sa šíri medzi všetkých,ktorí chcú byt zdravotníkmi s otvoreným srdcom.