.jpg){kind=logo}
Keď som v roku 2002 zmaturovala, nikdy by mi nenapadlo, že skončím tam, kde som teraz. SZŠ v Poprade som ukončila ako „všeobecná sestra“ a po škole som pár rokov pracovala v Prahe, keďže na Slovensku v tom čase veľa voľných miest nebolo. Tam som sa dostala k ponuke pracovať v Saudskej Arábii a pri odchode som sľubovala, že to bude iba na rok. Bolo ich päť.
Práca tam mi okrem profesionálneho rastu dala možnosť naučiť sa pracovať v multikultúrnom kolektíve, zlepšiť sa v cudzích jazykoch, cestovať a zistiť, ktorým smerom sa chcem uberať. Urobila som si špecializáciu „Inštrumentovanie v operačnej sále“ a tam som aj zakotvila (nateraz). V roku 2017 sa mi ako inštrumentárke podarilo pridať k Lekárom bez hraníc a v júni 2018 som prvýkrát vycestovala – cez Irak do Sýrie. Tam som sa prvýkrát stretla so zraneniami, o ktorých sa v škole ani neučíme – s vojnovými. Neskôr som opakovane vycestovala do Južného Sudánu, Afganistanu, Sierra Leone či Ugandy.
Vedela som, že zdravotnícke možnosti budú obmedzené, ale až v Južnom Sudáne som zistila, ako veľmi. Ľudia prichádzali zo širokého okolia, pretože to bola jediná nemocnica, ktorá poskytovala aj chirurgické služby. Raz prišiel chlapec, ktorého uštipol jedovatý had. S otcom museli ísť pešo, pretože doprava neexistuje, a ak nejaká je, je extrémne drahá. Cesta im trvala štyri dni. Museli sme mu amputovať ruku a obaja nám ďakovali, pretože chlapec prežil. Občas však pacienti také šťastie nemali...
Keď som prvýkrát počula streľbu a výbuchy, bola som nervózna. Po dvoch týždňoch som už na terase pila kávu a so šéfom sme diskutovali o tom, ako dlho ešte počkáme, kým sa pôjdeme schovať do bunkra. V Afganistane som zažila aj to – 17 dní v podzemí. Spali sme na zemi, mali sme obmedzené možnosti stravy, ale museli sme fungovať, pretože pacienti a miestni kolegovia sa na nás spoliehali. Verili nám.
Je to práca, ktorá sa nerobí pre peniaze ani pre prestíž. Ja ju stále robím preto, že sa snažíme zachrániť životy alebo pomôcť pacientom, ktorí by inú možnosť nemali a často by to bez nás neprežili.
Katarína Madejová