Príbehy absolventov

Milí priatelia,

v tejto rubrike budeme uverejňovať inšpiratívne a zaujímavé príbehy našich úspešných absolventov. Chceme vám priblížiť ich kariérne cesty, úspechy a to, ako ich vzdelanie ovplyvnilo.

 

Vážení absolventi,

máte zaujímavý príbeh, o ktorý sa chcete podeliť?

Budeme veľmi radi, ak sa pridáte a stanete sa súčasťou tejto galérie úspechov!

Ubehlo 8 neuveriteľných rokov a dnes je mi cťou napísať aspoň zopár riadkov. Moje meno je Monika Jakubčová a Strednú zdravotnícku školu v Poprade som absolvovala v rokoch 2002-2006.

Tie 4 roky na škole boli ťažké na štúdium, no zároveň krásne plné študentských bezstarostných dní  či výletov.  Dali mi veľa. Získala som sa výborné základy ošetrovateľstva a naučila sa, ako sa správať k pacientom, nebáť sa dotknúť, rozprávať  či usmiať sa. Nikdy potom som už nestretla učiteľa, s ktorým sa dalo o všetkom porozprávať, povtipkovať a ktorý by ma podporil viac. Mala som možnosť cestovať a reprezentovať školu v Ceute v r.2004 a v Holandsku v r. 2005. Tu som sa našla - v cestovaní a v jazykoch.

Po skončení školy som odišla študovať do Košíc na Lekársku fakultu odbor ošetrovateľstvo. Po získaní  bakalárskeho diplomu v roku 2009 som začala pracovať na novorodeneckom oddelení v Kežmarku, kde som vydržala necelé  3 roky, nabrala dobrú prax a silu ísť ďalej.

Od roku 2012 pracujem ako sestra v kráľovskej nemocnici národnej gardy v Jeddah - Saudskej Arábii .

Život tam je najmä pre ženu veľmi ťažký, iný ... aj v nemocnici, aj v normálnom živote. Musela som si zvyknúť na veľa obmedzení, od zahalenia a obliekania si tzv. „abaye“, vysokých teplôt počas celého roka (22 - 69 °C), zákazu bravčového mäsa a čo i len kvapky alkoholu, angličtiny a arabštiny, modlenie sa z mešít 5-krát do dňa, až po iný systém v práci, kde si vás, až na pár lekárov, nikto neváži.

Nasledujú americký štýl ošetrovateľstva, a tak všetky štandardy a postupy pochádzajú z USA. S novým názorom na starostlivosť nepochodíte. Musíte rešpektovať pravidlá nemocnice.

Bolo to ťažké si zvyknúť, no ako sa vraví, zvyknúť sa dá na všetko. Momentálne po 2 rokoch je to už ťažšie po psychickej stránke, chýba vám viac rodina a priatelia a náš slovenský každodenný život.

No napriek tomu som hrdá, že to zvládam, že som spoznala mnoho úžasných ľudí a mohla vidieť a vyskúšať úplne iný moslimský svet, život a prácu tam. Avšak vedomosti a skúsenosti, čo som nabrala doma, mi nikto nikdy nevezme.

Uverejnené v časopise FONENDOSKOP.