Certifikát a oceňovanie
- Hlavná stránka
- -
- Projekty
- -
- DofE
- -
- Certifikát a oceňovanie
Rozdielne úrovne
Dĺžka trvania ťažkej práce vedúcej k medzinárodnému certifikátu sa líši, vybrať si môžete z troch úrovní - bronzovej, striebornej a zlatej. Úrovne sa odlišujú nielen dĺžkou plnenia, ale aj cenou a počtom dní na dobrodružnej expedícii.
Bronzová úroveň: priamy vstup stojí 40 eur, trvá 6 mesiacov, expedícia trvá 2 dni a 1 noc
Strieborná úroveň: priamy vstup stojí 80 eur, trvá 6-12 mesiacov, expedícia trvá 3 dni a 2 noci
Zlatá úroveň: priamy vstup stojí 120 eur, trvá 12-18 mesiacov, expedícia trvá 4 dni a 3 noci
Začať sa dá na ktorejkoľvek úrovni, avšak odporúča sa ísť postupne bronz – striebro – zlato.
Zľavy z registračného poplatku: Ak sa po absolvovaní jednej úrovne rozhodnete pokračovať na nasledovnú (napr. po absolvovaní bronzu na striebro), zaplatíte iba 40 eur (namiesto 80). Cena 40 eur zostáva aj keby idete po striebre na zlato.
Medzinárodne uznávaný certifikát a oceňovanie
Po absolvovaní úrovne získate významný certifikát, ktorý vám vie pomôcť pri hlásení do zamestnania alebo na univerzitu. Tento certifikát je dôkazom, že účastník na sebe vie vytrvalo pracovať, nastavovať si ciele a pracovať na ich splnení.
Certifikát získaný ťažkou drinou sa každoročne odovzdáva na oceňovaní Dofákov v mestách po celom Slovensku. V októbri 2025 si naši bronzoví Dofáci osobne vyzdvihli svoje ocenenia a odznaky v Historickej budove divadla J. Záborského v Prešove.
Osobné okienko do duše na koniec
Moje skúsenosti s DofE sa teraz tiahnu už asi rok - minulý rok som absolvovala bronzovú úroveň. Nastavila som si ciele a čoskoro som si začala robiť každý týždeň zápisky. Bolo to dosť zaujímavé, dosť aj na zamyslenie, lebo som vždy musela zhodnotiť môj výkon v ten deň a podať to čo najúprimnejšie. Chvíľu mi trvalo, kým som si našla systém, ako a kedy si robiť zápisky, ale potom to už šlo ako po masle a ani som si neuvedomila, a mala som splnené všetky ciele. Pre mňa osobne to bolo super si sledovať, ako sa tam každý týždeň pridáva ďalšia hodina a taktiež si spätne čítať, ako som na tom bola, ako ďaleko som sa posunula. Nie vždy to bolo jednoduché - niekedy som bola chorá alebo toho bolo veľa v škole, ale vždy som to nejako vymyslela, často práve s pomocou učiteliek.
Potom nás ako tím čakala dobrodružná expedícia, ktorá bola pre mňa niečo nové, keďže som takto stanovať ešte asi ani nikdy nebola, ale kopec vecí som sa naučila (napríklad, že je dôležité si fakt premyslieť, čo všetko so sebou chcem ťahať 15 km na chrbte do kopca a čo môžem naopak nechať doma, alebo že sa oplatí skontrolovať po niekom plán trasy, aj keď sľubujú, že tam boli už stokrát, lebo na to sme my nedbali a doplatili sme na to, ale aspoň máme spomienky).
Prežila som teda cvičnú a potom aj certifikačnú expedíciu, vyspala sa z toho a mnohých (vrátane seba) prekvapila, keď som sa nahlásila rovno aj na striebornú úroveň.
Jasné, že DofE nie je pre každého, ale mne to pomohlo si usporiadať veci vo voľnom čase, uvedomiť si, na čom mi záleží a čo chcem rozvíjať, ale hlavne ma to donútilo pokračovať a nevzdávať sa s aktivitami, aj keď som niekedy akurát nemala náladu. Prinieslo mi to spomienky z expedície, dlhodobé zvyky z plnenia cieľov a mnoho viac, ale je zbytočné, aj keby to tu opíšem na dvadsať spôsobov - pretože DofE proste treba vyskúšať na vlastnú päsť, lebo to je asi jediný spôsob ako presne pochopiť to, čo tu ja opisujem na troch stranách.
Z vlastnej skúsenosti teda hovorím, dajte DofE šancu!
Napísala strieborná dofáčka K. Lenghartová (2.PSA)
Navigácia