Socrates - projekt realizovaný v rokoch 2003-2006

"How to survive as a human being in the 21 st century?"

1. Začiatok projektu

V novembri 2002 sme sa zúčastnili prípravnej návštevy v talianskom meste Turín. Stretli sme sa 36 učitelia z rôznych krajín. Okrem hlavných prednášok, sme si mohli vybrať jednu zo štyroch sekcií a v nej si rozdiskutovať problematiku projektu a urobiť jeho návrh. V skupine, do ktorej sme sa prihlásili, boli aj učitelia z Holandska, Dánska, Talianska a Litvy. Na záver sme sa dohodli na hlavnom koordinátorovi Tom de Groen z holandskej školy Oscar Romero. Vo februári 2003 sme podali žiadosť o získanie grantu na realizáciu projektu, do ktorého sa zapojili okrem koordinujúcej školy a našej, aj školy z Dánska, Španielska a Litvy. V auguste 2003 sme okrem Litvy získali grant všetky podávajúce školy a projekt pod názvom "How to survive as a human being in the 21 st century?" mohol začať. Aktivity sú rozdelené do nasledovných častí - komunikácia, šport, stravovanie a environmentálna výchova, o ktorých sa podrobnejšie dočítate v ďalších odstavcoch. Veľmi dôležitou súčasťou sú výmenné pobyty a projektové stretnutia. Tento rok je druhý rok realizácie, avšak príprava bola už v podstate rok predtým. V danom momente na našej škole pracuje v projekte 34 žiakov 1.- 3.ročníka. Podmienkou bola chuť pracovať a čiastočne ovládať anglický jazyk. V súčasnosti prebieha posledný, tretí, rok projektu.

2. Komunikácia

Jedným z hlavných light motívov je zdokonalenie sa v anglickom jazyku a práca s počítačom. Pri komunikácii sme zladili oboje. Na základe piatich charakteristík (obľúbené jedlo, hobby, hudba, šport a osobnosť) si žiaci vybrali partnera z partnerských krajín a písali si e-maily. Po roku sme vytvorili dotazník o úspešnosti e-mail kontaktov. Zistili sme, že v prípadoch, kde žiaci nemali osobný kontakt, tak výmena informácii pre nich stratila zmysel. Avšak po návštevách sa komunikácia prostredníctvom e-mailov, sms a telefonátov veľmi zintenzívnila.

Každé dva mesiace žiaci vytvárajú tzv. newsletter, v ktorom opisujú zaujímavosti a novinky zo školy, krajiny a z projektu. Niektoré newsletters sú na konkrétne témy - napr. Vianočné a Novoročné zvyky v jednotlivých krajinách, príspevky z projektového stretnutia v Ceute a v Poprade. Newsletters z partnerských krajín sú vždy vyvesené na nástenke projektu vo vestibule školy.

Učitelia medzi sebou komunikujeme prostredníctvom e-mailov a vytvorili sme tzv. virtual office - t.j. stránka, kde si ukladáme vytvorené produkty a fotodokumentáciu projektu.

Na konci školského roka 2004/2005 sme natočili videokazetu s jednoduchými slovami a bežnými vetami v slovenskom, holandskom, dánskom a španielskom jazyku a začiatkom tohoto školského roka na stretnutí v Štrbe sme si navzájom porovnali naučené frázy v jednotlivých jazykoch. Týmto sme chceli trošku odbúrať jazykovú bariéru.

3. Športové aktivity

K zdravému životnému štýlu neodmysliteľne patrí aj šport. V rámci pohybovej aktivity sme v prvom roku skúmali telesnú zdatnosť žiakov v spomínaných krajinách. Testovali sme ich v šiestich disciplínách (shuttle run, Cooper test, flexor, výdrž, člnkový beh a skok z miesta). Po analýze výsledkov bolo viditeľné, že žiaci sú porovnateľne pohybovo zdatní (odchýlku tvorili žiaci, ktorí aktívne športujú aj mimo vyučovania).

Každá krajina má svoju športovú hru, ktorú sme sa naučili. V tomto čase už žiaci ovládajú dánsky Monk, holandský Korfbal, španielsky Hitting ball a slovenskú triafanú. Žiaci si túto časť projektu veľmi obľúbili. V októbri 2005 sa uskutočnil "turistický chodník" v našej krajine, na ktorý sa žiaci pripravili fyzicky tak aby prežili v horách. To znamená cviky na posilnenie svalstva a na zvýšenie kondície.

4. Stravovanie

Prvá etapa úzko súvisela so športom - konkrétne sme skúmali príjem a výdaj energie. Závery boli také, aké sme očakávali - žiaci menej športujú (resp. ich pohybová aktivita je nízka) a viac konzumujú tuky a cukry. A táto tendencia je vo všetkých štyroch krajinách rovnaká. Spolupracujeme s Poradňou zdravia v Poprade, ktorá je aj asociovaným partnerom projektu. Výsledok analýzy medzi spotrebovanou a odporúčanou energetickou hodnotou žiakov zapojených v projekte na našej škole bol nasledovný - len 9 žiakov skonzumovalo vyššiu energetickú hodnotu ako bola odporúčaná.

Druhá časť súvisí s národnými jedlami. Na začiatku sme napísali recepty jedál - španielske Gazpacho, holandské Boerenkool met worst, dánske Danish meal a slovenské pirohy. Na recepty sme nadviazali laboratórnymi skúškami jednotlivých ingredencií, či obsahujú škrob, bielkoviny, tuky a cukry. Pred rokom sme si vymenili semiačka paradajok, uhoriek, paprík, pažítky, zemiakov a curly kale. Nasledovalo pestovanie a v septembri 2004 zber úrody. Žiakom sa varenie jednotlivých jedál veľmi páči. Na základe receptu ho uvaria a všetci spoločne ho konzumujeme. Snažíme sa si dané chvíle spríjemniť hudbou z tej danej krajiny.

5. Environmentálna výchova

Environmentálna výchova je téma, ktorá rezonuje snáď v každom vyučovacom predmete i v bežnom živote. Aj my sme zaradili túto tému ako jeden z cieľov projektu. Tohto roku sme pripravili dotazník na tému environmentálne mapovanie, ktoré nám ukázalo, do akej mieri žiaci ochraňujú životné prostredie. Na základe vyhodnotenia sme rozdelili túto časť na nasledujúce aktivity :

•  Flóra a fauna v našom okolí . Aká flóra a fauna je typická pre naše okolie? Aké sú podmienky pre rast a vývoj flóry a fauny v jednotlivých krajinách ?

•  Separácia odpadu . Aké sú požiadavky mesta na separáciu odpadu? Je separácia dôležitá? Aké máme iné alternatívy?

•  Alternatívne zdroje energie. Ako môžeme využívať alternatívne zdroje energie? Ktoré alternatívne zdroje energie máme v našej krajine? Môžu využiť jednotlivé krajiny skúsenosti v energetike z iných krajín?

•  Monitoring divokej skládky odpadu . Prečo ľudia vytvárajú divoké skládky odpadu? Urobiť mini výskum čo sa dá zlepšiť v myslení a zvykoch ľudí.

Záver environmentálnych aktivít by mal priniesť zodpovedanie hore uvedených otázok.

6. Projektové stretnutia

Najdôležitejšou súčasťou projektu sú stretnutia v jednotlivých krajinách. Minulého roku sme absolvovali dve návštevy a to konkrétne jednu v októbri 2003 v holandskom meste Hoorn a druhú vo februári 2004 v dánskom Farvangu. Boli to projektové stretnutia učiteľov, na ktorých sa zúčastňujeme dvaja z každej krajiny. Oboznamujme partnerov z výsledkami jednotlivých čiastkových úloh, zosúlaďujeme kalendár aktivít, vymýšľame nové úlohy v rámci už daných cieľov.

Apríl až jún 2004 bol v znamení kruhu, kde sme si navzájom vymieňali učiteľov. Cieľom tejto výmeny bolo získať skúsenosti z vyučovacieho i mimovyučovacieho procesu. Našu školu navštívili dve učiteľky z Holandska, ktoré učili laboratórne cvičenia, ekológiu a vytvorili tvorivú dielňu. Počas svojho pobytu navštívili aj Pieninský národný park so žiakmi druhého ročníka, ktorý tam absolvovali kurz ochrany človeka a prírody. Na oplátku sme mi im poslali učiteľa telesnej výchovy, ktorý učil niektoré hodiny telesnej výchovy, ale zažil aj bežnú hodinu softballu a windsurfingu.

Tento rok projektu je najhodnotnejším rokom pre žiakov, ktorí v ňom pracujú. V októbri 2004 sa projektového stretnutia v španielskej Ceute zúčastnila aj naša žiačka Monika z 3.ročníka. Posledný januárový týždeň 2005 bol pre nás veľmi zaujímavý. Privítali sme na pôde našej školy sedem žiakov s dvoma učiteľmi z Holandska a dvoch učiteľov zo Španielska. Predstavili sme im našu školu, žiakov, učiteľov, náš systém vzdelávania a mesto Poprad, ktorého predstavitelia prijali našu zahraničnú návštevu na Mestskom úrade. Počas toho týždňa navštívili aqua city a "prebrázdili" sa snehom na Zamkovského chatu vo Vysokých Tatrách. Holandskí žiaci bývali v rodinách našich žiakov. V apríli 2005 sme sa stretli v Holandsku a na jeseň toho istého roka sme sa stretli v krásnom prostredí Vysokých Tatier - v Štrbe. Zatiaľ posledným bolo stretnutie žiakov a učiteľov začiatkom roka 2006 v Dánsku.

7. Prínos projektu

Prínos projektu sa dá rozdeliť do troch častí. Pre žiakov je to šanca a neoceniteľná skúsenosť stretnúť kamarátov z iného štátu, pobudnúť s nimi istý čas, vidieť ich krajinu a zistiť ako to funguje v ich školách. Veľké pozitívum je rozprávanie v anglickom jazyku. Prínos pre učiteľov vidíme najmä v nadobudnutí skúseností so vzdelávacím systémom v iných krajinách, získanie kontaktov, spolupráca s učiteľmi partnerských škôl, možnosť vidieť inú krajinu a prekonávanie jazykovej bariéry. V neposlednom rade je projekt prínosom pre školu. Jeho realizáciou škola získava vyšší kredit. Prezentujú sa výsledky projektu v rámci mesta, kraja, ale aj celého Slovenska.

Dáša Škodyová

Vytlačiť